Je email-marketing aj naďalej vhodným nástrojom na oslovenie potencionálnych zákazníkov?

Žijeme v dobe, keď boj proti spamu, čiže voči nežiadajúcej reklamy formou emailov sa dostáva do povedomia. Našťastie dôležitosť tohoto problému si už všimli aj vlády vo vyspelých krajinách , a tak v súčasnosti aj slovenská legislatíva nám ponúka zákonnú ochranu voči spamerom, a to v zákonoch č. 147/2001 Zb., č. 610/2003 Zb., tiež sa na nás vzťahuje aj legislatíva EU: Directive 2002/58/EC of the European Parliament and of the Council.

Nemienim sa tematikou spamu zaoberať dlhšie, nakoniec viacerí blogeri sa problematikou už zaoberali. V krátkosti: bez Vášho súhlasu Vám žiadna firma nemôže odoslať cez email reklamu, ponuku… na Vašu mailovú adresu. Firmy, ktoré Vás spamujú môžete nahlásiť na SOI.

Email-marketing ale nie je len o spame. Výskumy trhu v USA dokazujú, že užívatelia internetu emaily s tematikou, ktorá je pre užívateľa zaujímavá vítajú. Dokonca je to druhá najefektívnejšia forma reklamy, ktorá oplyvňuje kúpu tovarov a služieb na internete (v rebríčku sa umiestnila pred rankingom vo vyhladávačoch). Samozrejme ide o takzvané opt-in emaily, čiže o posielanie elektronickej pošty marketingového charakteru len s predchádzajúcim súhlasom príjemcu.

Horšia správa je, že užívatelia veľmi ľahko zmenia svoj názor, čiže svoj súhlas berú naspäť. Podľa Davida Hallermana, senior analytika eMarketer.com, veľké množstvo spamu, a ďalších nežiadajúcich informácii naďalej poškodzuje emailové prostredie. Dôkazom toho je, že viac ako tretina opýtaných vo výskume agentúry Merkle uviedlo, že prerušilo obchodné vzťahy s firmami, ktoré posielali klasické reklamné emaily (bez súhlasu príjemcu).

V roku 2006 som uskutočnil vlastný výskum na tému spotrebiteľského správania sa na internete. Výsledky ukazujú, že najviac času (29,23%) na internete užívatelia strávia prezeraním svojej email schránky (čítaním, písaním emailov), nasleduje čítanie (23,51%), a sťahovanie (9,28%).

Čo z toho vyplýva?

Email-marketing je naďalej veľmi efektívnou formou internetovej reklamy. Pre slovenské firmy je však dôležité, aby si uvedomovali čo je to spam, a čo je to opt-in email. Časy, keď firmy mohli posielať bez predchádzajúceho súhlasu príjemcu hromadne svoje ponuky do celého sveta sú preč. Príprava direct emailovej kampane musí byť dôsledná. Treba presne určiť cielovú skupinu, ako cielovú skupinu osloviť a reklamné ponuky posielať s dodržiavaním platnej legislatívy. Možno to prináša väčšie náklady, ale ten efekt za to stojí.

tibor

3 Comments

  1. Je niekde špecificky vyslovené, že zaslanie obchodnej ponuky je spam? Podľa mňa je spam veľmi subjektívny pojem. Napokon, drvivá väčšina príchodzej pošty je vlastne nevyžiadaná (nevyžiadali sme si ju od dotyčnej osoby). Hranica je asi dosť tenká. Ale ak jedna firma zasiela obchodnú ponuku druhej firme, tak by sa o spam jednať nemalo. Respektíve, nemalo by sa jednať o spam, ak príjemca nebude mať z prijatia e-mailu nejaký hmotný alebo nehmotný úžitok. Či nie?

  2. Podľa mňa pojem “obchodná ponuka” určite spĺňa kritéria na to, aby sme ju mohli nazvať reklamou. Zákon hovorí: “a) reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu” .

    Ďalej zákon spomína: “(6) Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.”

    Čiže posielanie obchodných ponúk bez súhlasu príjemcu je tiež nevyžiadanou reklamou – spamom.

  3. Mýlite saVážení,ak email marketing a SPAMovanie dávate do jednej úrovni.

    Pravdou je, že Slovensko ani nepozná, čo je to email marketing, a každí si myslí, že je to SPAM.

    Email marketing je o tom, že dávate ľudom RIEŠENIE na ich problémy, a nie o tom, že im núkate Váš produkt.

    Dajte ľudom volačo zadarmo, a oni sa s radosťou budú čítať Vaše emaily.

    To je “tajomstvo”.